Prieskum Ipsosu ukázal mimoriadne tesný súboj PS a Smeru pred možnými voľbami

Najnovší volebný model agentúry Ipsos pre Denník N naznačuje, že slovenská politická scéna zostáva mimoriadne rozdelená a výsledok prípadných parlamentných volieb by bol veľmi tesný. Rozdiel medzi dvoma najsilnejšími stranami sa podľa modelu pohybuje v rámci štatistickej odchýlky.

Podľa prieskumu by voľby v druhej polovici mája vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 19,7 percenta hlasov. Tesne za ním by skončil Smer-SD, ktorý by získal 19,1 percenta.

Agentúra upozornila, že vzhľadom na minimálny rozdiel nemožno hovoriť o jednoznačnom favoritovi. V reálnych voľbách by preto podľa analytikov mohlo dôjsť k obratu poradia v závislosti od mobilizácie voličov alebo volebnej účasti.

Prieskum bol realizovaný medzi 15. a 20. májom 2026 na vzorke 1009 respondentov starších ako 18 rokov. Dáta boli zbierané online a model zohľadňoval demografické parametre slovenskej populácie vrátane veku, regiónu, vzdelania či ekonomickej aktivity.

Predpokladaná volebná účasť by podľa modelu dosiahla približne 62 percent, čo naznačuje relatívne vysoký záujem verejnosti o politické dianie.

Výsledky zároveň ukazujú pokračujúci rast podpory Smeru-SD. Strana vedená Robert Fico si oproti aprílovému modelu polepšila o takmer dva percentuálne body.

Naopak Progresívne Slovensko si udržalo stabilnú podporu a mierne posilnilo oproti predchádzajúcemu mesiacu. Hnutie vedené Michal Šimečka tak zostáva jedným z hlavných pólov opozície.

Významným faktorom prieskumu je aj stabilná podpora pre Republika, ktorá by získala 11,2 percenta hlasov. Strana si dlhodobo drží podobnú úroveň podpory a potvrdzuje svoju pozíciu výrazného hráča v národno-konzervatívnom priestore.

Zaujímavý vývoj zaznamenal aj Hlas-SD. Strana sa po slabšom apríli opäť posilnila a dosiahla 8,3 percenta. To môže byť dôležité najmä z pohľadu budúceho skladania vládnej väčšiny.

Tesne za Hlasom sa umiestnila Sloboda a Solidarita so ziskom 8,2 percenta. Liberálna opozičná strana si podľa modelu udržiava stabilnú podporu bez výraznejších výkyvov.

Naopak oslabenie zaznamenalo Hnutie Slovensko bývalého premiéra Igor Matovič. Hnutie by získalo 7,8 percenta, čo predstavuje pokles oproti aprílovému modelu.

Pokles zaznamenalo aj KDH, ktoré by podľa modelu získalo 5,9 percenta. Strana sa síce stále nachádza nad hranicou zvoliteľnosti, no jej podpora oslabila oproti predchádzajúcim mesiacom.

Jednou z najvýraznejších zmien je situácia Demokrati. Strana by sa podľa májového modelu do parlamentu nedostala, keďže by získala len 4,7 percenta hlasov.

Pod päťpercentnou hranicou by zostali aj ďalšie subjekty vrátane Maďarská aliancia, Sme rodina či SNS.

Práve rozloženie menších strán môže byť podľa analytikov rozhodujúce pri skladaní budúcej vlády. V systéme pomerného zastúpenia totiž každý subjekt pod hranicou zvoliteľnosti výrazne ovplyvňuje prerozdelenie mandátov.

Podľa prepočtu mandátov by Progresívne Slovensko získalo 37 kresiel, zatiaľ čo Smer-SD 36 mandátov. Rozdiel jedného mandátu by vytváral mimoriadne komplikovanú situáciu pri zostavovaní vlády.

Republika by mala podľa modelu 21 poslancov. Hlas-SD, SaS a Hnutie Slovensko by disponovali približne 15 mandátmi, zatiaľ čo KDH by získalo 11 kresiel.

Takéto rozloženie síl naznačuje, že povolebné rokovania by boli mimoriadne náročné. Ani jeden blok totiž momentálne nemá jasnú a stabilnú väčšinu bez potreby širších koaličných kompromisov.

Analytici upozorňujú, že v slovenskej politike už dávno nerozhoduje len poradie strán, ale predovšetkým schopnosť vytvoriť funkčnú parlamentnú väčšinu. To môže byť ešte komplikovanejšie v situácii rastúcej polarizácie spoločnosti.

Významnú úlohu budú zohrávať aj predvolebné kampane a mobilizácia nerozhodnutých voličov. Pri tak tesných rozdieloch môže aj relatívne malý pohyb preferencií výrazne zmeniť konečný výsledok.

Zaujímavým trendom je pokračujúca stabilita národno-konzervatívnych strán a zároveň rozdrobenosť časti opozičného spektra. Politológovia upozorňujú, že práve fragmentácia môže výrazne ovplyvniť schopnosť vytvárať širšie koalície.

Na druhej strane Progresívne Slovensko si napriek silným útokom zo strany koalície udržiava vedúcu pozíciu. To naznačuje, že liberálna a proeurópska časť elektorátu zostáva stabilná.

Smer-SD však podľa modelu výrazne posilnil najmä medzi voličmi preferujúcimi dôraz na sociálne témy, energetickú bezpečnosť a kritickejší postoj voči Bruselu či vojenskej podpore Ukrajiny.

Výsledky prieskumu zároveň ukazujú, že slovenská politika zostáva rozdelená na dva silné bloky – progresívno-liberálny a národno-konzervatívny. Menšie strany v strede politického spektra môžu preto rozhodnúť o budúcej vládnej väčšine.

Politológovia zároveň upozorňujú, že do reálnych volieb zostáva ešte dostatok času a preferencie sa môžu meniť v závislosti od ekonomickej situácie, vývoja vojny na Ukrajine či domácich politických konfliktov.

Májový model Ipsosu tak neukazuje len tesný súboj o prvé miesto, ale aj vysokú mieru neistoty ohľadom budúceho smerovania slovenskej politiky. O výsledku prípadných volieb totiž nemusia rozhodnúť len veľké strany, ale aj schopnosť menších subjektov prekročiť hranicu zvoliteľnosti a vytvoriť stabilné povolebné aliancie.