Ľuboš Blaha v Európskom parlamente ostro zaútočil na Brusel. Spor o zahraničnú politiku EÚ sa ďalej prehlbuje

V Európskom parlamente zaznel ďalší prejav, ktorý okamžite vyvolal rozsiahlu politickú diskusiu naprieč členskými štátmi. Slovenský europoslanec Ľuboš Blaha vystúpil s ostrou kritikou zahraničnej politiky Európskej únie a obvinil európske inštitúcie z uplatňovania dvojitých štandardov pri posudzovaní medzinárodných konfliktov a otázok ľudských práv.

Podľa Blahu sa Európska únia príliš často zameriava na kritiku štátov, ktoré odmietajú nasledovať západnú politickú líniu, zatiaľ čo problematické kroky vlastných spojencov podľa neho prehliada alebo ospravedlňuje. Jeho vystúpenie sa okamžite zaradilo medzi najdiskutovanejšie prejavy posledných dní.

Foto: Ľuboš Blaha počas vystúpenia v Európskom parlamente.

Hneď v úvode svojho prejavu použil mimoriadne ostré slová. Diskusiu v Európskom parlamente označil za „ohňostroj farizejstva“ a tvrdil, že európski predstavitelia hovoria o ľudských právach selektívne podľa toho, aké geopolitické záujmy práve sledujú.

Podľa slovenského europoslanca sa Brusel dlhodobo sústreďuje na kritiku krajín ako Irán alebo Kuba, no zároveň podľa jeho názoru ignoruje udalosti, ktoré sa odohrávajú v regiónoch podporovaných západnými spojencami.

Blaha argumentoval, že ak chce Európska únia vystupovať ako globálny obhajca ľudských práv, musí používať rovnaký meter voči všetkým štátom bez rozdielu. Tvrdil, že bez takéhoto prístupu stráca európska politika dôveryhodnosť v očiach veľkej časti sveta.

Významnú časť svojho vystúpenia venoval konfliktu na Blízkom východe. Práve otázka vojny v Gaze patrila medzi hlavné body jeho kritiky.

Podľa Blahu venujú európske inštitúcie príliš malú pozornosť humanitárnej situácii palestínskych civilistov. Tvrdil, že Európska únia nedokáže rovnako dôrazne reagovať na utrpenie civilného obyvateľstva v tomto regióne ako pri iných medzinárodných konfliktoch.

Foto: Diskusie o zahraničnej politike patria medzi najspornejšie témy Európskeho parlamentu.

Slovenský europoslanec zároveň kritizoval podporu, ktorú Európska únia poskytuje izraelskej vláde. Podľa jeho názoru európski lídri nedokážu dostatočne odsúdiť kroky, ktoré vedú k civilným obetiam.

Počas prejavu otvorene menoval izraelského premiéra Benjamin Netanyahu a ministra Itamar Ben-Gvir, ktorých ostro kritizoval za ich politické postoje a rozhodnutia.

Blaha zároveň upozornil na pokračujúcu ekonomickú blokádu Kuby a sankcie voči viacerým krajinám mimo západného sveta. Tvrdil, že tieto opatrenia majú často negatívne dôsledky na obyčajných obyvateľov a neprinášajú deklarované politické výsledky.

Podľa jeho názoru sa západné mocnosti príliš často snažia zasahovať do vnútorných záležitostí suverénnych štátov pod zámienkou ochrany demokracie alebo ľudských práv.

V ďalšej časti prejavu sa sústredil na úlohu Spojených štátov v globálnej politike. Tvrdil, že Washington má rozhodujúci vplyv na mnohé zahraničnopolitické rozhodnutia Európskej únie.

Podľa Blahu Európa stratila časť svojej strategickej samostatnosti a príliš často kopíruje zahraničnopolitické priority Spojených štátov namiesto toho, aby presadzovala vlastné záujmy.

Foto: Vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi zostávajú predmetom intenzívnych politických sporov.

Veľká časť prejavu bola venovaná aj kritike predsedníčky Európskej komisie Ursula von der Leyen.

Blaha jej vyčítal, že podľa neho venuje neprimeranú pozornosť podpore ukrajinského prezidenta Volodymyr Zelenskyy, zatiaľ čo podľa jeho názoru ignoruje utrpenie civilistov v iných častiach sveta.

Túto politiku označil za dôkaz pokrytectva európskych elít a tvrdil, že podobný prístup oslabuje medzinárodnú autoritu Európskej únie.

Europoslanec sa následne dotkol aj vzťahov medzi Európou a Ruskom. Kritizoval rozhodnutie viacerých európskych lídrov nezúčastniť sa na oslavách víťazstva nad nacizmom v Moskve.

Podľa jeho názoru sa v Európe čoraz viac vytráca schopnosť viesť dialóg s krajinami, ktoré zastávajú odlišné geopolitické postoje. Tvrdil, že politika izolácie neprináša riešenia a len prehlbuje medzinárodné napätie.

Blaha zároveň vyhlásil, že Rusko, Irán, Kuba a ďalšie krajiny sú podľa neho terčom politického tlaku predovšetkým preto, že odmietajú podriadiť sa západným záujmom.

Foto: Vzťahy medzi EÚ a Ruskom zostávajú jednou z najkontroverznejších tém európskej politiky.

Jeho vystúpenie vyvolalo okamžité reakcie medzi europoslancami. Kým časť poslancov jeho slová ostro odmietla, iní upozorňovali na potrebu otvorenej diskusie o fungovaní európskej zahraničnej politiky.

Politickí analytici upozorňujú, že podobné prejavy odrážajú rastúce rozdiely v pohľade na medzinárodné otázky medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie.

V posledných rokoch sa čoraz viac prehlbuje spor medzi zástancami silnejšieho transatlantického partnerstva a politikmi, ktorí požadujú väčšiu strategickú autonómiu Európy.

Práve táto debata dnes výrazne ovplyvňuje diskusie o vojne na Ukrajine, sankciách voči Rusku, politike voči Blízkemu východu aj o budúcnosti európskej obrany.

Blahove vyjadrenia preto nemožno vnímať iba ako izolovaný prejav jedného politika. Zapadajú do širšieho trendu rastúcej kritiky súčasného smerovania Európskej únie zo strany časti politických síl v strednej Európe.

Foto: Európsky parlament čelí rastúcim sporom o smerovanie zahraničnej politiky EÚ.

Zatiaľ čo kritici Blahu tvrdia, že jeho vystúpenie podporuje naratívy nepriateľské voči Európskej únii a Západu, jeho priaznivci argumentujú, že otvára otázky, o ktorých sa v Bruseli podľa nich hovorí príliš opatrne.

Jedno je však isté. Prejav slovenského europoslanca opäť ukázal, že diskusia o budúcnosti európskej zahraničnej politiky zostáva jednou z najvýbušnejších tém súčasnej Európy.

Spor o ľudské práva, sankcie, vojenské konflikty, vzťahy s Ruskom a postavenie Spojených štátov v európskej politike bude pravdepodobne aj naďalej patriť medzi najvýznamnejšie politické konflikty nasledujúcich rokov.

Vystúpenie Ľuboša Blahu tak nebolo iba ďalším parlamentným prejavom. Stalo sa symbolom rastúceho ideologického rozdelenia Európy a pokračujúceho zápasu o to, akým smerom sa bude Európska únia uberať v budúcnosti.