Spor o prešovskú nemocnicu eskaluje. Fico obviňuje opozíciu zo sabotáže, vláda mení dodávateľa stavby

Výstavba novej nemocnice v Prešove sa stala predmetom ostrého politického konfliktu medzi vládou a opozíciou. Po zistení technických nedostatkov na časti nosných konštrukcií stavby a následnom ukončení spolupráce s pôvodným zhotoviteľom sa diskusia presunula z odborného prostredia na politickú scénu.

Premiér Robert Fico počas návštevy staveniska odmietol tvrdenia, že projekt čelí zásadnému zlyhaniu. Podľa jeho slov ide o bežné stavebné komplikácie, ktoré boli odhalené včas a ktoré neohrozujú dokončenie nemocnice.

Fico zároveň kritizoval opozíciu za to, že podľa neho využíva technické problémy na politický boj. Opakovane sa pýtal, či opozícia nemocnicu vôbec chce, alebo jej cieľom je len poškodiť vládu.

Premiér zdôraznil, že projekt predstavuje jednu z najväčších zdravotníckych investícií v moderných dejinách Slovenska. Nemocnica má po dokončení disponovať približne 1200 lôžkami a slúžiť širokému regiónu východného Slovenska.

Podľa vládnych predstaviteľov sa výstavba začala v roku 2024 a samotná budova by mala byť stavebne dokončená v auguste 2027. Následne bude nasledovať inštalácia zdravotníckej techniky, vnútorného vybavenia a príprava na skúšobnú prevádzku.

Prví pacienti by podľa aktuálnych odhadov mohli byť prijatí na jar roku 2028.

Minister obrany Robert Kaliňák, ktorý projekt zastrešuje, vysvetlil, že rozhodnutie ukončiť spoluprácu s pôvodným dodávateľom neprišlo náhle. Nespokojnosť s kvalitou prác sa podľa neho hromadila dlhší čas.

Uviedol, že stavebný dozor opakovane upozorňoval na problémy pri realizácii stavby a vyzýval zhotoviteľa na nápravu. Keďže podľa ministerstva nedošlo k dostatočnému zlepšeniu, bolo rozhodnuté o radikálnom riešení.

Jedným z hlavných problémov boli podľa Kaliňáka nedostatky pri betonáži niektorých stĺpov. Po odstránení debnenia sa objavili známky nekvalitného zhutnenia betónu, čo vyvolalo podozrenie na technologické chyby.

Následne boli vykonané odborné skúšky a prizvaní znalci, ktorí mali posúdiť stav konštrukcií. Výsledky podľa ministerstva naznačili potrebu zásahu.

Kaliňák odmietol tvrdenia, že stavebný dozor zlyhal. Naopak, podľa neho práve vďaka kontrole boli problémy odhalené skôr, než mohli spôsobiť vážnejšie komplikácie.

Ak by sa podľa jeho slov na chyby neprišlo včas, mohli by byť ďalšie podlažia postavené na problematických konštrukciách, čo by situáciu výrazne skomplikovalo.

Po ukončení zmluvy s pôvodným konzorciom začalo ministerstvo rokovať s viacerými veľkými stavebnými spoločnosťami pôsobiacimi na Slovensku.

Výsledkom bolo vytvorenie nového konzorcia zloženého z viacerých známych stavebných firiem. Kaliňák označil toto spojenie za „Tím Slovensko“ a vyjadril presvedčenie, že ide o spoločnosti schopné garantovať kvalitu aj dodržanie termínov.

Podľa ministra boli firmy vyberané najmä na základe dôveryhodnosti, skúseností a schopnosti zabezpečiť dostatočné kapacity.

Opozícia však upozorňuje na otázky transparentnosti. Kritici poukazujú na to, že nové firmy boli oslovené priamo a neprebehla klasická súťaž v štandardnom rozsahu.

Kaliňák priznal, že postup nemusí pôsobiť ako úplne súťažný proces, no odmietol obvinenia z netransparentnosti. Zdôraznil, že všetky zmluvy budú zverejnené a verejnosť bude mať možnosť kontrolovať celý proces.

Minister zároveň argumentoval, že čas bol v tejto situácii rozhodujúci. Podľa neho by dlhé čakanie na nový tender mohlo spôsobiť výrazné predraženie projektu a ďalšie posuny termínov.

Premiér Fico počas vystúpenia opakovane zdôrazňoval, že každá veľká stavba sa stretáva s technickými problémami a opravami.

Podľa jeho názoru je neprimerané vytvárať z niekoľkých chybných stĺpov celonárodnú kauzu. Tvrdí, že opozícia sa snaží využiť situáciu na politický útok namiesto toho, aby podporila dokončenie nemocnice.

Vláda zároveň pripomína, že ide o projekt, ktorý podľa nej nemá v slovenskom zdravotníctve obdobu. Argumentuje rozsahom investície, rýchlosťou výstavby aj významom pre región.

Opoziční politici však trvajú na tom, že verejnosť má právo poznať všetky okolnosti projektu financovaného z verejných zdrojov. Podľa nich nejde o útok na nemocnicu, ale o kontrolu toho, ako sa nakladá s verejnými peniazmi.

Diskusia sa preto nevedie len o kvalite stavebných prác, ale aj o zodpovednosti jednotlivých aktérov a spôsobe riadenia projektu.

Napriek politickým sporom vláda trvá na tom, že nemocnica bude dokončená a uvedená do prevádzky podľa upraveného harmonogramu.

Najbližšie mesiace ukážu, či výmena dodávateľa prispeje k stabilizácii projektu a či sa podarí obnoviť dôveru verejnosti v jednu z najvýznamnejších investícií súčasnej vlády.

Výstavba prešovskej nemocnice tak zostáva nielen stavebnou, ale aj politickou skúškou, ktorá bude pod drobnohľadom verejnosti až do jej otvorenia.