# Kauza mestských prenájmov v Bratislave vyvoláva otázky. Heredoš upozorňuje na prepojenia okolo Pistoriho paláca a Starej tržnice

Bratislavská komunálna politika sa opäť dostala do centra pozornosti po tom, čo kandidát na primátora Bratislavy Miroslav Heredoš zverejnil sériu tvrdení týkajúcich sa prenájmu mestských nehnuteľností a financovania niektorých občianskych združení. Podľa jeho vyjadrení existujú vážne otázky o tom, ako boli prideľované mestské priestory a akým spôsobom boli využívané verejné zdroje.

Najväčšiu pozornosť vyvolali informácie týkajúce sa Pistoriho paláca, historickej budovy na Štefánikovej ulici v Bratislave. Podľa Heredoša prešla budova rozsiahlymi rekonštrukčnými prácami financovanými z verejných zdrojov, pričom celkové náklady mali dosiahnuť približne 600-tisíc eur.

Po rekonštrukcii mali priestory využívať organizácie spojené s Projektom Fórum, ktorý bol dlhodobo spätý s Martou Šimečkovou, matkou predsedu hnutia Michal Šimečka. Heredoš tvrdí, že výška nájomného bola výrazne nižšia než bežné trhové ceny v centre hlavného mesta.

Podľa jeho zistení mala organizácia za približne 60 metrov štvorcových kancelárskych priestorov platiť mestu 996 eur ročne, čo predstavuje približne 80 eur mesačne. Heredoš porovnáva túto sumu s komerčnými nájmami v centre Bratislavy, ktoré podľa jeho slov dosahujú niekoľko tisíc eur ročne.

*Foto: Pistoriho palác patrí medzi známe historické objekty v centre Bratislavy.*

Osobitnú pozornosť venuje Heredoš otázke účelu prenajatých priestorov. Tvrdí, že zvýhodnené nájomné malo byť zdôvodnené verejnoprospešnou činnosťou a prevádzkou knižnice.

Podľa jeho slov však priestory neslúžili verejnosti v rozsahu, ktorý bol deklarovaný pri uzatváraní nájomných zmlúv. Poukazuje na absenciu prevádzkových hodín a tvrdí, že bežní občania sa do priestorov prakticky nedostávali.

Heredoš zároveň upozorňuje na údajné personálne prepojenia medzi jednotlivými osobami zapojenými do fungovania projektu. Tvrdí, že v prípade Pistoriho paláca existovala sieť osobných a rodinných vzťahov, ktoré podľa neho zohrávali významnú úlohu pri fungovaní celého projektu.

Súčasťou jeho kritiky je aj pôsobenie publicistu Michal Havran. Heredoš tvrdí, že v priestoroch Pistoriho paláca sa natáčali relácie určené pre televízne vysielanie, za ktoré boli následne vyplácané honoráre.

Podľa neho tak vzniká otázka, či bol verejný majetok využívaný výlučne na deklarované verejnoprospešné účely, alebo aj na komerčné aktivity.

Ďalšou témou, ktorú Heredoš otvoril, je prípad údajnej krádeže účtovníctva občianskeho združenia Projekt Fórum. Podľa jeho slov práve táto udalosť vyvoláva množstvo otázok o transparentnosti financovania organizácie.

Heredoš upozorňuje, že strata účtovných dokumentov podľa neho výrazne komplikuje možnosť preveriť pohyb financií a hospodárenie organizácie počas predchádzajúcich rokov. Zároveň zdôrazňuje, že ide o tému, ktorá si podľa neho zaslúži ďalšie objasnenie.

*Foto: Otázka hospodárenia s mestským majetkom patrí medzi najdiskutovanejšie komunálne témy.*

Druhou významnou časťou Heredošovej kritiky je fungovanie Starej tržnice. Ide o jednu z najznámejších historických budov v centre Bratislavy, ktorá je vo vlastníctve mesta.

Podľa Heredoša je problematické, že budovu nespravuje priamo mesto, ale občianske združenie Aliancia Stará tržnica. Tvrdí, že verejnosť nemá dostatočný prehľad o hospodárení organizácie a o tom, akým spôsobom nakladá s príjmami generovanými v objekte.

Osobitne kritizuje výšku nájomného. Podľa jeho tvrdení bola budova prenajatá za symbolické jedno euro ročne. Zároveň upozorňuje, že samotná prevádzka objektu generuje vysoké finančné obraty.

Podľa Heredoša dosiahla Aliancia Stará tržnica v roku 2024 obrat približne jeden milión eur. Tvrdí, že verejnosť má právo vedieť, ako sú tieto finančné prostriedky využívané a aké konkrétne benefity prinášajú mestu.

Do diskusie vstupujú aj mená súčasného primátora Bratislavy Matúš Vallo a političky Zora Jaurová, ktorí stáli pri vzniku Aliancie Stará tržnica. Heredoš tvrdí, že práve tieto personálne väzby vyvolávajú otázky o konflikte záujmov a o transparentnosti celého systému.

Podľa jeho názoru existuje v Bratislave skupina vzájomne prepojených organizácií a jednotlivcov, ktorí získavajú prístup k mestskému majetku, dotáciám a grantom za podmienok, ktoré nie sú dostupné bežným občanom alebo podnikateľom.

*Foto: Stará tržnica patrí medzi najvýznamnejšie verejné objekty v centre Bratislavy.*

Heredoš zároveň upozorňuje na financovanie neziskových organizácií z rôznych verejných zdrojov. Tvrdí, že niektoré organizácie získavali financie z európskych fondov, štátneho rozpočtu, rozpočtu mesta aj mestských častí súčasne.

Podľa neho je potrebné dôkladne preveriť, či boli všetky tieto finančné toky transparentné a či boli verejné prostriedky využívané v súlade s deklarovanými cieľmi.

Jeho vyjadrenia okamžite vyvolali reakcie na sociálnych sieťach aj medzi politickými predstaviteľmi. Podporovatelia Heredoša tvrdia, že otvoril dôležitú tému hospodárenia s verejným majetkom a transparentnosti komunálnej politiky.

Na druhej strane kritici upozorňujú, že mnohé z prezentovaných tvrdení predstavujú politické obvinenia, ktoré si vyžadujú dôkladné preverenie a vyjadrenia všetkých dotknutých strán.

Bez ohľadu na ďalší vývoj však celá kauza opäť otvorila širšiu diskusiu o tom, ako Bratislava nakladá so svojím majetkom, komu sú prideľované mestské priestory a aké pravidlá platia pri prenájme verejných budov.

Práve otázka transparentnosti zostáva jednou z najcitlivejších tém komunálnej politiky. Obyvatelia hlavného mesta totiž čoraz častejšie žiadajú jasné informácie o tom, ako sú využívané verejné financie a či všetci záujemcovia o mestský majetok majú rovnaké podmienky.

Debata o Pistoriho paláci, Starej tržnici a financovaní občianskych združení preto pravdepodobne zostane významnou témou aj počas nadchádzajúcej kampane pred komunálnymi voľbami v Bratislave.