Kaliňák odmieta obvinenia opozície. Spor o prešovskú nemocnicu prerástol do debaty o štátnom dlhu a budúcnosti vlády

Slovenská politická scéna zažila ďalšiu ostrú prestrelku medzi vládou a opozíciou. Minister obrany Robert Kaliňák sa počas rozhovoru ostro ohradil voči kritike opozície týkajúcej sa výstavby novej nemocnice v Prešove. Zároveň sa pustil do predsedu Progresívneho Slovenska Michal Šimečka a odmietol jeho tvrdenia o údajnom predražení projektu.

Podľa Kaliňáka sú výpočty opozície nesprávne a vytvárajú skreslený obraz o jednej z najväčších zdravotníckych investícií posledných rokov. Minister tvrdí, že kritici projektu ignorujú základné parametre stavby a používajú čísla, ktoré nezodpovedajú realite.

Foto: Robert Kaliňák počas vyjadrení k výstavbe novej nemocnice v Prešove.

Spor o údajných 800 miliónov eur

Najväčšiu pozornosť vyvolala polemika okolo nákladov na výstavbu nemocnice. Opozícia podľa Kaliňáka hovorí o údajnom predražení projektu o 800 miliónov eur.

Minister tieto tvrdenia kategoricky odmietol. Argumentuje, že ak by boli takéto čísla správne, celková hodnota nemocnice by musela dosiahnuť približne 1,5 miliardy eur, čo podľa neho nezodpovedá skutočnosti.

Kaliňák zdôraznil, že pri hodnotení podobných projektov je potrebné vychádzať z ceny za meter štvorcový a z celkovej rozlohy objektu. Podľa jeho slov má nemocnica po odpočítaní špeciálnych častí približne 188-tisíc metrov štvorcových a výsledné náklady sa pohybujú v medziach porovnateľných projektov.

Minister zároveň tvrdí, že po započítaní inflácie je projekt dokonca lacnejší než niektoré štátne stavby realizované v minulosti.

Opozícia chce podľa Kaliňáka zastaviť výstavbu

Počas rozhovoru sa minister venoval aj snahám opozície iniciovať jeho odvolanie. Uviedol, že podobným krokom čelí bez problémov a je pripravený obhajovať všetky rozhodnutia svojho rezortu.

Podľa Kaliňáka je celá kritika založená na nesprávnych tvrdeniach. Tvrdí, že vláda rieši problémy na stavbe transparentne a zasahuje vždy, keď sa objavia nedostatky pri realizácii projektu.

Osobitne kritizoval návrhy na zastavenie výstavby nemocnice. Podľa jeho názoru by takéto rozhodnutie poškodilo obyvateľov Prešovského kraja, ktorí na nové zdravotnícke zariadenie čakajú už dlhé roky.

„Povedzte mi, je niekto pri zmysloch, keď takýmto spôsobom chce zastaviť stavbu?“ pýtal sa minister počas rozhovoru.

Foto: Nemocnica má po dokončení slúžiť civilným aj vojenským pacientom.

Obrana projektu vojenskej nemocnice

Kaliňák zároveň vysvetľoval špecifický charakter projektu. Nemocnica je budovaná ako vojenské zdravotnícke zariadenie, no zároveň má poskytovať zdravotnú starostlivosť širokej verejnosti.

Minister tvrdí, že niektoré návrhy opozície by mohli viesť k situácii, v ktorej by zariadenie slúžilo výlučne armáde a civilní pacienti by stratili možnosť využívať jeho kapacity.

Práve preto označuje snahy o zastavenie projektu za nezodpovedné a škodlivé pre celý región.

Podľa rezortu obrany má nemocnica výrazne posilniť zdravotnícku infraštruktúru na východnom Slovensku a zároveň zvýšiť pripravenosť ozbrojených síl v prípade krízových situácií.

Podpora pre Tarabu a spor v SNS

Počas rozhovoru sa novinári dotkli aj aktuálnych sporov vo vládnej koalícii, najmä napätia medzi ministrom životného prostredia Tomáš Taraba a vedením SNS.

Kaliňák vyjadril Tarabovi jednoznačnú podporu. Označil ho za významnú posilu vlády a ocenil jeho výsledky v oblasti environmentálnych investícií, kanalizácií či zatepľovania budov.

Podľa ministra ide o úspešného člena kabinetu, ktorého sa opozícia snaží oslabiť napriek konkrétnym výsledkom jeho práce.

K otázke konfliktu medzi Tarabom a predsedom SNS Andrej Danko sa vyjadril zmierlivo. Tvrdí, že podobné spory sa v politike stávajú a riešením je otvorená komunikácia medzi zainteresovanými stranami.

Foto: V koalícii sa v posledných týždňoch diskutuje aj o vzťahoch medzi SNS a Tomášom Tarabom.

Špekulácie o budúcnosti Tarabu

Novinári sa ministra pýtali aj na možné presuny pred ďalšími parlamentnými voľbami a na špekulácie, že by sa Taraba mohol objaviť na kandidátke strany Smer.

Kaliňák takéto úvahy odmietol. Zdôraznil, že Taraba zostáva nominantom SNS a podľa jeho informácií neprebiehajú žiadne rokovania o zmene politickej príslušnosti.

Podľa ministra zostáva do volieb dostatok času a podobné špekulácie nepovažuje za aktuálnu politickú tému.

Rovnako odmietol informácie o pripravovanej rozsiahlej rekonštrukcii vlády, o ktorej v posledných týždňoch špekulovali niektorí komentátori. Tvrdí, že o žiadnych podobných plánoch nevie.

Debata o ekonomike a štátnom dlhu

V závere rozhovoru sa diskusia presunula na ekonomické otázky. Kaliňák reagoval na kritiku opozície týkajúcu sa vládnych prorastových opatrení.

Tvrdí, že opozícia si protirečí. Na jednej strane podľa neho žiada odstraňovanie administratívnych bariér pre podnikateľov, no keď vláda predstaví opatrenia na zjednodušenie podnikateľského prostredia, okamžite ich kritizuje.

Najostrejšie slová však zazneli pri hodnotení štátneho dlhu. Minister porovnával hospodárenie vlád Smeru s obdobím pravicových a liberálnych kabinetov.

Podľa Kaliňáka vzrástol počas vlád pravicových strán verejný dlh približne o dvadsať percentuálnych bodov, zatiaľ čo počas väčšiny vlád Smeru zostával stabilný alebo dokonca klesal.

Minister priznal, že v poslednom období dlh opäť rastie, no vysvetľuje to snahou vlády realizovať konsolidáciu bez výrazných zásahov do sociálneho systému.

Opozícia podľa Kaliňáka riešenie neponúka

Kaliňák na záver vyhlásil, že podľa jeho názoru opozícii nepomôže ani prípadné spájanie pred voľbami. Tvrdí, že rozhodujúca nie je forma spolupráce opozičných strán, ale kvalita ich riešení.

Podľa ministra vláda ponúka konkrétne projekty, investície a sociálne opatrenia, zatiaľ čo opozícia sa sústreďuje najmä na kritiku.

Celý spor okolo prešovskej nemocnice tak podľa neho nie je iba technickou debatou o jednej stavbe. Stal sa symbolom širšieho konfliktu medzi vládou a opozíciou o smerovanie krajiny, hospodárenie štátu a spôsob realizácie veľkých verejných investícií.

Foto: Spor o nemocnicu v Prešove sa postupne zmenil na širší konflikt o hospodárenie štátu, verejné investície a budúcnosť vládnej politiky.