PREŠOV — Výstavba novej strategickej nemocnice v Prešove za viac ako pol miliardy eur sa ocitla v centre ostrej politickej a mediálnej diskusie. Minister obrany Robert Kaliňák musel čeliť intenzívnemu tlaku novinárov, ktorí spochybňujú transparentnosť výberu novej firmy pre stavebný dozor na tomto obrovskom projekte.

Kritika médií sa sústredila na skutočnosť, že dôležitú kontrolnú funkciu nad stomiliónovou investíciou prebrala relatívne nová spoločnosť bez dlhej firemnej histórie. Novinári sa ministra pýtali, či je adekvátne nahradiť etablované firmy s pätnásťročnou praxou subjektom, o ktorom verejnosť a trh takmer nič zásadné nevedia.

Kaliňák však akékoľvek pochybnosti novinárov rázne odmietol a označil ich za úplne odtrhnuté od reálnej stavebnej praxe. Podľa neho administratívne sídlo firmy alebo dátum jej založenia v obchodnom registri nijako nedefinujú skutočnú kvalitu a odbornú spôsobilosť konkrétnych ľudí, ktorí fyzicky vykonávajú kontrolu priamo na mieste.

Minister v diskusii použil jasné prirovnanie s lekármi, keď uviedol, že kvalitu práce odborníka nemožno posudzovať podľa toho, v ktorej štvrti býva. Zdôraznil, že majiteľ vybranej firmy má tridsaťročnú úspešnú prax v stavebníctve a na slovenskom trhu disponuje tými najlepšími možnými referenciami od renomovaných kolegov.

Kaliňák argumentoval, že nová eseročka mohla vzniknúť len nedávno napríklad preto, že špičkový odborník odišiel od predošlého zamestnávateľa za lepšími podmienkami. To však neznamená, že v ten istý deň stratil svoje celoživotné skúsenosti a odborné certifikáty, bez ktorých by navyše legislatívne ani nemohol stavebný dozor reálne vykonávať.

Za dôležitý faktor označil minister aj skutočnosť, že nová spoločnosť predložila výrazne nižšiu cenovú ponuku než jej konkurencia. Štátny riaditeľ nemocnice sa preto racionálne rozhodol ísť lacnejšou cestou, čím ušetril významné verejné prostriedky. Kaliňák vyjadril prekvapenie, že ho médiá kritizujú za to, že štát nakupuje služby lacnejšie.

Minister vysvetlil, že predchádzajúce ponuky, ako napríklad od spoločnosti Amberg, neboli pre štát v danej chvíli finančne ani strategicky zaujímavé. Úlohou stavebného dozoru je primárne chrániť záujmy investora, teda štátu, a ak funguje efektívne pod vlastnou strechou, miera lojality k projektu je pre úspech diela jednoznačná.

V súvislosti s kvalitou prác Kaliňák pripomenul minulé fatálne zlyhania súkromných projektov, kde nezávislý dozor toleroval šetrenie na betóne, čo viedlo k pádu striech. Nový popradský a prešovský dozor si podľa neho robí prácu dobre, čo dokazujú pravidelné zápisy v stavebných denníkoch a neustále výzvy na zlepšenie.

Stavebný dozor od začiatku marca pravidelne kontroloval kvalitu konštrukcií a železných prvkov, ktoré sa mali betónovať. Podľa ministra nebolo možné odhaliť skryté vady zabetónovaných stĺpov skôr, než došlo k ich opätovnému odkrytiu. Dozor preto reagoval v jedinom možnom čase, kedy sa nekvalitná práca predchádzajúceho zhotoviteľa prejavila.

Projekt sa dostal do vážnych problémov po tom, čo pôvodné konzorcium zlyhalo, nedodržalo stanovené termíny a nedokázalo garantovať kvalitu prác. Štát dovtedy vyplatil aktuálnemu zhotoviteľovi sumu do päť miliónov eur, no zároveň okamžite siahol na ich bankovú záruku vo výške približne jedenásť miliónov eur na sanáciu.

Ukončenie zmluvy s pôvodným dodávateľom bolo podľa Kaliňáka nevyhnutné, pretože firma si nevedela logisticky zorganizovať dopravu surovín a hrozilo totálne zlyhanie celého projektu. Vzájomné finančné vyrovnanie a to, kto je komu čo dlžný, ukážu až prebiehajúce podrobné rokovania a finálne účtovné audity oboch zúčastnených strán.

Novinári poukázali na to, že nová skupina dodávateľov a nová súťaž zvýšia celkovú cenu projektu na päťstoštyridsať miliónov eur. To je viac, než sa pôvodne očakávalo, keďže predchádzajúci stavbári ponúkli sumu štyristopäťdesiat miliónov. Podľa médií sa tak strategická stavba pre východné Slovensko opäť výrazne predražuje.

Kaliňák toto tvrdenie odmietol a vysvetlil, že predbežná hodnota zákazky bola od začiatku stanovená na päťstoštyridsať miliónov eur na základe oficiálnych štatistík. Pôvodné konzorcium len podliezlo túto cenu, aby súťaž vyhralo, no reálne nebolo schopné projekt za takýchto finančných podmienok v požadovanej kvalite a čase dokončiť.

Ako príklad uviedol oficiálny stavebný cenník Cenkros, z ktorého štátne aj súkromné firmy povinne vychádzajú pri oceňovaní prác. Nová súťaž prinesie novú reálnu cenu, ktorá opäť môže klesnúť pod odhadovanú hodnotu. Minister vyzval novinárov, aby počkali na finálne zmluvy a faktúry namiesto šírenia predčasných poplašných správ.

Rast cien na stavebnom trhu je podľa ministra ovplyvnený aj objektívnou infláciou, ktorá sa prirodzene premieta do indexácie dlhodobých zmlúv. Kaliňák zdôraznil, že čím dlhšie by sa výstavba prešovskej nemocnice odkladala, tým by bola pre štát drahšia. Každé zdržanie projektu kvôli byrokracii stojí daňových poplatníkov milióny eur navyše.

Nové firmy, ktoré na stavbe začínajú pracovať, vybral štát na základe ich vysokej dôveryhodnosti a stability. Ministerstvo oslovilo najväčšie stavebné spoločnosti na trhu, ktoré si prísne chránia svoje dobré meno. Tieto firmy doručili zodpovednú ponuku, ktorú štát akceptoval a následne s nimi bezodkladne uzavrel novú zmluvu.

Toto nové zoskupenie firiem nazval Kaliňák tímom Slovensko, pretože ide o výnimočné spojenie gigantov, ktorí sa bežne na jednej stavbe nestretávajú. V konzorciu sa zišli firmy Invest a Metrostav, ku ktorým sa pridali spoločnosti Skanska, Strabag a Hornex. Tento silný tím má byť zárukou poctivého stavbárskeho prístupu.

Novinári ministrovi pripomenuli jeho staršie vyhlásenia, že slovenské stavebné kapacity sú plne obsadené a preto štát na začiatku uprednostnil slovensko-maďarské konzorcium. Kaliňák reagoval, že médiá jeho slová zámerne skresľujú. V tom čase mali slovenské firmy plné ruky práce, no situácia na trhu sa medzičasom výrazne zmenila.

V súčasnosti sa uvoľnili kapacity firmy Strabag, ktorá dokončuje práce v Banskej Bystrici, a spoločnosti Skanska, ktorá úspešne dokončila tunel Višňové. Tieto voľné zdroje umožnili štátu zostaviť silné konzorcium priamo oslovených firiem, ktoré dokážu garantovať potrebné kapacity, vysokú kvalitu materiálov a predovšetkým dodržanie napätých časových termínov.

Kaliňák obhajoval priame oslovenie firiem ako jedinú možnosť, ako zachrániť projekt pred úplným krachom. Ak by štát vypísal novú klasickú súťaž, znamenalo by to minimálne ročné zdržanie celej stavby. Vzhľadom na aktuálny rast cien by sa nemocnica v Prešove stala o ďalších pätnásť percent drahšou pre štátny rozpočet.

Ako historický varovný príklad uviedol minister minulé rozhodnutia pravicových vlád, ktoré nezmyselne zrušili zmluvy na výstavbu diaľnic medzi Žilinou a Ružomberkom. Tieto politické rozhodnutia a následné tlačové konferencie vtedajších ministrov predĺžili výstavbu o dlhé roky a v konečnom dôsledku predražili dôležité úseky diaľnic o viac ako miliardu eur.

Kaliňák vyhlásil, že je zvyknutý na neustálu kritiku zo strany liberálnych médií a denníkov za všetko, čo súčasná vláda postaví. Pripomenul útoky na projekt bratislavskej nemocnice Svätého Michala, ktorá bola neprávom označovaná za predraženú. Čas však ukázal, že rozpočet bol dodržaný presne podľa pôvodného plánu z roku dvetisícosem.

Podľa ministra bola finančná hotovosť určená na nemocnicu Svätého Michala za Radičovej vlády minutá na iné projekty. Keď sa Smer v roku dvetisícdvanásť vrátil k moci, musel začať budovať projekt prakticky od nuly. Napriek tomu táto nemocnica dnes patrí k absolútnej špičke a pravidelne víťazí v pacientskych prieskumoch spokojnosti.

Rovnaký úspech a vysokú kvalitu očakáva minister aj od novej prešovskej nemocnice, ktorá musí byť dokončená v normálnom čase. Vláda urobí všetko pre to, aby zabránila zastaveniu prác len preto, že sa nejakému novinárovi nepáči administratívne pozadie dozoru. Snaha zastaviť rozvoj Slovenska je podľa neho typická pre opozíciu.

Celý konflikt okolo prešovskej nemocnice ukazuje hlbokú nedôveru medzi vládnymi predstaviteľmi a investigatívnymi novinármi na Slovensku. Zatiaľ čo médiá vidia v priamom zadaní zákazky veľkým firmám riziko korupcie a klientelizmu, ministerstvo obrany to prezentuje ako krízový manažment v záujme ochrany zdravia občanov a štátnych financií.

Tím Slovensko, zložený z najväčších stavebných firiem, má pred sebou mimoriadne náročnú úlohu. Musia rýchlo prevziať stavenisko, sanovať nekvalitné betónové konštrukcie po predchádzajúcom dodávateľovi a nasadiť maximálne kapacity, aby stihli šibeničné termíny. Akékoľvek ďalšie pochybenie by mohlo definitívne ohroziť financovanie tohto projektu z európskych zdrojov.

Opozícia naopak žiada podrobné vysvetlenie, prečo štát nepostupoval transparentnejšie a prečo o výbere dozoru rozhodovala nová firma bez preukázateľného ekonomického zázemia. Podľa opozičných poslancov Kaliňák svojím agresívnym štýlom komunikácie iba zakrýva systémové zlyhania štátu pri riadení veľkých infraštruktúrnych projektov, ktoré ohrozujú regióny Slovenska.

Verejnosť na východnom slovensku sleduje tento spor s veľkými obavami, keďže nová moderná nemocnica je pre Prešovský kraj absolútnou prioritou. Nedostatok personálu a zastarané priestory súčasných zariadení si vyžadujú urgentné riešenie. Politické hádky v Bratislave by preto nemali ohroziť reálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre stovky tisíc občanov.

Kaliňákov nekompromisný postoj voči novinárom však rezonuje u voličov vládnej koalície, ktorí oceňujú jeho rozhodnosť a schopnosť presadiť štátne záujmy napriek odporu médií. Diskusia o cene a transparentnosti bude nepochybne pokračovať, no pre vládu zostáva kľúčovým meradlom úspechu to, či nová nemocnica v Prešove bude reálne stáť včas.

Záverom možno konštatovať, že prešovská stavba sa stala lakmusovým papierikom pre novú vládnu stratégiu priameho zadávania strategických projektov. Čas ukáže, či lacný stavebný dozor s tridsaťročnou praxou majiteľa ustráži kvalitu polmiliardového diela a či tím Slovensko splní svoje slovo dané ministrovi obrany pred celým národom.