Kaliňáka dnes neodvolávali. Mimoriadna schôdza stroskotala na neúčasti poslancov už po štvrtýkrát

Mimoriadna schôdza Národnej rady SR, na ktorej mala opozícia presadzovať vyslovenie nedôvery ministrovi obrany a podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi, sa vo štvrtok napokon vôbec nezačala. Parlament nebol ani po opakovaných pokusoch uznášaniaschopný a rokovanie bolo ukončené bez otvorenia rozpravy. (Hlavné správy)

Robert Kaliňák čelil návrhu na vyslovenie nedôvery, parlament sa však k samotnej diskusii nedostal. Zdroj: verejne dostupné fotografie médií a štátnych inštitúcií.

Celá situácia predstavuje ďalšiu kapitolu dlhodobého sporu medzi vládnou koalíciou a opozíciou o fungovaní parlamentu a o možnostiach kontrolovať členov vlády prostredníctvom mimoriadnych schôdzí.

Návrh na odvolanie ministra obrany predložili opoziční poslanci na čele s KDH. Kritika smerovala predovšetkým k okolnostiam výstavby vojenskej nemocnice v Prešove, kde opozícia upozorňuje na údajné problémy s transparentnosťou, kvalitou realizácie a rastúcimi nákladmi projektu. (Hlavné správy)

Podľa predkladateľov návrhu ide o závažné pochybenia, za ktoré by mal minister niesť politickú zodpovednosť. Opozícia tvrdí, že projekt sa dostal do komplikácií, ktoré si vyžadujú vysvetlenie na parlamentnej pôde. (Hlavné správy)

Robert Kaliňák tieto výhrady opakovane odmietol. Tvrdí, že pri projekte boli identifikované problémy, ktoré rezort riešil, a že výstavba pokračuje po odstránení zistených nedostatkov. Kritiku označuje za politicky motivovanú. (Hlavné správy)

Samotná schôdza mala byť pôvodne otvorená už deň predtým. Ani v stredu sa však nepodarilo zabezpečiť potrebný počet poslancov na otvorenie rokovania.

Vo štvrtok preto nasledoval ďalší pokus. Predsedajúci vyzval poslancov na prezentáciu a overenie uznášaniaschopnosti parlamentu.

Výsledok bol pre opozíciu nepriaznivý. Pri prvom rannom hlasovaní sa prezentovalo iba 44 poslancov.

Na otvorenie schôdze je pritom potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov parlamentu, teda najmenej 76 poslancov.

Predsedajúci preto oznámil hodinový odklad a upozornil, že ak sa situácia nezmení, schôdzu bude musieť ukončiť.

O hodinu neskôr nasledoval druhý pokus.

Ani ten však nepriniesol potrebný počet prítomných zákonodarcov.

Pri druhom zisťovaní prítomnosti sa prezentovalo 46 poslancov, čo bolo stále výrazne pod požadovanou hranicou. (Epoch Times Slovakia)

Predsedajúci následne konštatoval, že Národná rada SR nie je schopná uznášať sa.

Tým sa 54. schôdza oficiálne skončila ešte pred svojím otvorením.

Neprerokovaný bod programu bol presunutý na niektorú z nasledujúcich schôdzí parlamentu. (TERAZ.sk)

Na otvorenie schôdze bolo potrebných najmenej 76 poslancov. Prítomných ich bolo menej než päťdesiat. Zdroj: verejne dostupné fotografie.

Politicky ide o pomerne významný moment. Opozícia totiž ani po štyroch pokusoch nedokázala dostať návrh na odvolanie ministra do riadneho rokovania.

Dva neúspešné pokusy sa uskutočnili už deň predtým a ďalšie dva nasledovali vo štvrtok ráno. (Epoch Times Slovakia)

Koaličné strany dlhodobo naznačovali, že nevidia dôvod na otvorenie schôdze.

Predstavitelia Smeru argumentovali, že obvinenia opozície nie sú podľa nich postavené na objektívnych faktoch a neodôvodňujú vyslovenie nedôvery ministrovi. (Správy STVR)

Tento postup nie je v slovenskej politike novinkou.

V posledných rokoch sa opakovane stávalo, že koaliční poslanci neprišli na mimoriadne schôdze iniciované opozíciou, čím zabránili ich otvoreniu.

Kritici takéhoto postupu hovoria o oslabovaní parlamentnej kontroly vlády.

Podľa nich by ministri mali byť pripravení obhajovať svoje rozhodnutia pred poslancami bez ohľadu na to, kto schôdzu inicioval.

Naopak, koalícia argumentuje tým, že opozícia často využíva mimoriadne schôdze ako politické divadlo určené predovšetkým pre médiá.

V tomto prípade sa spor týka nielen osoby Roberta Kaliňáka, ale aj širšej otázky fungovania parlamentnej demokracie.

Diskusia sa totiž čoraz častejšie nevedie o samotnom obsahu návrhov, ale o tom, či sa schôdza vôbec otvorí.

To vytvára situáciu, v ktorej sa politický konflikt presúva z rozpravy k procedurálnym sporom.

Pre opozíciu predstavuje neotvorenie schôdze problém, pretože stráca priestor na verejnú prezentáciu svojich argumentov.

Pre koalíciu je naopak výhodné vyhnúť sa niekoľkohodinovej rozprave, ktorá by mohla priniesť ďalšie politické útoky na ministra obrany.

Minister obrany odmieta obvinenia opozície a tvrdí, že problémy pri výstavbe nemocnice boli riešené. Zdroj: verejne dostupné fotografie.

Dôležitým aspektom celej kauzy je aj samotná nemocnica v Prešove.

Práve tento projekt sa stal hlavným dôvodom opozičného návrhu na vyslovenie nedôvery. Opozícia tvrdí, že došlo k vážnym manažérskym pochybeniam a minister by mal za situáciu niesť zodpovednosť. (Epoch Times Slovakia)

Rezort obrany však tieto tvrdenia odmieta a zdôrazňuje, že zistené problémy boli odstránené a projekt pokračuje ďalej. (Hlavné správy)

Výsledkom štvrtkového rokovania preto nebolo rozhodnutie o osude ministra.

Parlament totiž o dôvere či nedôvere vôbec nehlasoval.

Formálne zostáva návrh neprerokovaný a môže sa opäť objaviť na programe ďalšej schôdze Národnej rady. (TERAZ.sk)

Z politického hľadiska však štvrtok ukázal predovšetkým silu parlamentnej väčšiny. Hoci opozícia dokázala iniciovať mimoriadnu schôdzu, bez účasti dostatočného počtu poslancov nedokázala otvoriť ani samotnú diskusiu.

Spor o Roberta Kaliňáka sa tak neskončil hlasovaním ani parlamentným verdiktom. Skončil sa procedurálne – uznášaniaschopnosť sa nenašla a návrh na odvolanie ministra zostáva odložený na ďalšie parlamentné pokračovanie. (TERAZ.sk)