BRATISLAVA, Slovensko — Atmosféra v pléne Národnej rady Slovenskej republiky dnes dosiahla bod varu počas pravidelnej hodiny otázok. Predseda vlády vystúpil pred poslancami, aby v stanovenom pätnásťminútovom limite čelil priamej konfrontácii zo strany opozície. Prvú zásadnú otázku položila poslankyňa Zuzana Števulová z hnutia Progresívne Slovensko.

Poslankyňa sa premiéra ostro opýtala na medializovanú kauzu okolo plánovanej návštevy nemeckého kancelára Friedricha Merca na Slovensku. Števulová namietala, že predseda vlády pôvodne informoval verejnosť o tejto udalosti ako o hotovej veci a o veľkej oficiálnej návšteve, čo však následná reakcia z Berlína zásadne poprela.

Nemecká strana totiž oficiálne vylúčila, že by sa takáto štátna návšteva v danom termíne vôbec chystala. Poslankyňa preto od premiéra požadovala jasné vysvetlenie tohto diplomatického rozporu, ktorý podľa opozície zaváňa vážnym medzinárodným nedorozumením a poškodzovaním reputácie Slovenska v zahraničí.

Premiér obvinenia dôrazne odmietol a vyhlásil, že zo strany nemeckého kancelára nikdy nebola plánovaná oficiálna štátna návšteva Slovenskej republiky. Vysvetlil, že s kancelárom Mercom naposledy bilaterálne rokoval v delegáciách dvadsiateho druhého októbra a formát Európskej rady im poskytuje neustále možnosti na pragmatický dialóg.

Podľa slov predsedu vlády išlo o iniciatívu spojenú s informáciou, že nemecký kancelár mal mať počas uplynulého víkendu na Slovensku súkromný program. Na základe toho vznikla myšlienka zorganizovať pracovný obed v piatok dvadsiateho deviateho mája, avšak tento súkromný program bol napokon úplne zrušený.

Premiér v pléne poukázal na enormný politický a vnútroštátny tlak, ktorému kancelár v súčasnosti čelí priamo v Nemecku. V tamojších politických kuloároch sa dokonca otvorene uvažuje o jeho možnej výmene, preto je podľa neho prirodzené, že šéf nemeckej vlády musel operatívne zmeniť svoje plány.

Vzťahy medzi Bratislavou a Berlínom označil premiér za plne štandardné a vysoko komunikatívne. Najbližšie osobné stretnutie očakáva na nadchádzajúcom summite v Čiernej Hore, ktorý sa bude zaoberať otázkami rozširovania Európskej únie, kde plánuje nemeckého partnera informovať o prioritách slovenského predsedníctva.

Slovensko preberá prvého júla dvetisícdvadsaťšesť predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke a premiér zdôraznil záujem na fungovaní rozšíreného formátu V4+. Friedrich Merc bude podľa neho jedným z prvých zahraničných lídrov, ktorých Slovensko na takéto stretnutie oficiálne pozve. Opozícii odporučil, aby „nepočula trávu rásť“.

Zuzana Števulová však v doplňujúcej otázke označila premiérovo vysvetlenie za absolútne neuspokojivé. Pripomenula genézu celého prípadu a zdôraznila, že predseda vlády na začiatku prezentoval stretnutie ako plnohodnotnú štátnu návštevu významného západoeurópskeho štátnika, a nie ako neformálny obed na okraji súkromného výletu.

Podľa poslankyne sa premiér začal na súkromný program odvolávať až vtedy, keď nevedel riadne odpovedať na otázky médií a verejnosti. Opozícia je presvedčená, že zrušenie stretnutia priamo súvisí s nedávnou kontroverznou návštevou slovenského premiéra v Moskve, čo vyústilo do obrovského diplomatického faux pas.

Števulová premiérovi vyčítala, že sa v Moskve „klaňal diktátorovi a vojnovému agresorovi Vladimírovi Putinovi“, z čoho Slovensko nemá žiadny reálny osoh. Výsledkom je podľa nej len medzinárodná izolácia, keďže západní štátnici strácajú záujem o oficiálne stretnutia so súčasnou slovenskou vládnou garnitúrou v Bratislave.

Predseda vlády reagoval s nevôľou a odmietol viesť s poslankyňou hlbšiu polemiku. Opýtal sa jej, s kým sa má ešte stretnúť, aby bolo Progresívne Slovensko spokojné. Oznámil, že pätnásteho júna pricestuje na Slovensko premiér Indie a pripomenul nedávnu návštevu rakúskeho prezidenta.

Obvinenia z izolácie krajiny označil za varenie z vody a zdôraznil, že opozícia si nedokáže zvyknúť na suverénnu slovenskú politiku orientovanú na všetky štyri svetové strany. Vďaka tomuto vyváženému prístupu podľa neho Slovensko získava cenné strategické informácie, o ktorých sa iným štátom Únie ani nesníva.

Premiér si neodpustil kritickú poznámku na adresu Berlína, keď vyhlásil, že nemecká ekonomika momentálne prechádza recesiou a „ťahá Slovensko dole“. Práve problémy nemeckého hospodárstva sú podľa neho najväčšou ekonomickou výzvou pre našu krajinu, preto netreba zrušený obed preceňovať.

Zároveň vyzdvihol, že je pravdepodobne jediným politikom v Európskej únii, ktorý dokáže udržiavať paralelný dialóg s ruským aj ukrajinským prezidentom. V tejto suverénnej politickej línii plánuje dôsledne pokračovať bez ohľadu na to, či sa to predstaviteľom Progresívneho Slovenska páči alebo nepáči.

Svoju cestu do Moskvy obhájil potrebou vzdať úctu padlým vojakom, ktorí položili životy pri oslobodzovaní Slovenska a Československa. Následne informoval o svojom bohatom zahraničnom programe, ktorý zahŕňa účasť na oslavách vylodenia v Normandii a plánovanú cestu do Spojených štátov amerických.

V USA sa premiér plánuje zúčastniť na oslavách dvestopäťdesiateho výročia nezávislosti a opätovne navštíviť Arlingtonský národný cintorín. Prvého septembra tohto roku má namierené do Poľska na pripomienku začiatku druhej svetovej vojny a nevylúčil ani účasť na spomienkových podujatiach v Breste.

Tento prístup označil za racionálnu, vyváženú a pragmatickú politiku, pričom odmietol extrémy, ktoré podľa neho vládli za predchádzajúcej vládnej koalície. Ako dôkaz rešpektu v zahraničí uviedol, že slovenský cestovný pas je piaty najsilnejší na svete, k čomu prispelo aj zavedenie bezvízového styku s Čínou.

V druhej otázke sa poslankyňa Števulová opýtala, prečo vláda podľa jej názoru ohýba a ohrozuje právny štát, čím riskuje pozastavenie európskych fondov. Premiér reagoval tvrdým útokom na roky dvetisícdvadsať až dvetisícdvadsaťtri, kedy sa podľa neho diali skutočné „svinstvá“ a hrubé porušovanie zákonov.

Ako príklad uviedol aktuálny vývoj v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, kde Najvyšší súd zrušil predchádzajúce odsúdenia ako nezákonné a nespravodlivé. Špecializovaný trestný súd následne obžalobu odmietol, čo premiér označil za dôkaz politického prenasledovania nepohodlných osôb v minulom období.

Predseda vlády priznal existenciu sporných momentov s Európskou komisiou, ktoré však vyplývajú zo suverénnej ochrany národnej identity. Spomenul ústavnú definíciu manželstva a existenciu dvoch pohlaví, pričom zdôraznil, že slovenské právo musí mať v otázkach národnej identity jednoznačnú prednosť pred medzinárodnými štruktúrami.

Vyzval poslancov na urýchlené prijatie vykonávacích predpisov k ústave, aby sa zabránilo situácii, že by homosexuálne manželstvá uzatvorené v zahraničí museli byť registrované na slovenských matrikách. Bez týchto podradených právnych predpisov by podľa neho bola celá zmena ústavy Slovenskej republiky na smiech.

Vláda je podľa neho aktívna aj na medzinárodnom súdnom poli, keďže podala žalobu proti Európskej komisii v súvislosti s reguláciou plynu z Ruska. Toto rozhodnutie Bruselu považuje slovenský kabinet za nesprávne a prijaté v jasnom rozpore so základnými fungujúcimi zásadami Európskej únie.

Premiér rázne odmietol, že by Slovensku ako celku hrozila bezprostredná exekúcia eurofondov. Vyhlásil, že nepozná žiadny prípad plošného postihu, s výnimkou jednej konkrétnej individuálnej kauzy. Tou je podľa jeho slov rodina predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, voči ktorej Komisia vedie konanie.

Podľa premiéra Európska komisia prostredníctvom exekútora vymáha stopäťdesiattisíc eur z európskych fondov, ktoré sa mali v minulosti v rodinnom prostredí „prešustrovať“. Predseda vlády ostro skritizoval lídra opozície za to, že v tejto záležitosti finančne nepomohol vlastnej matke a neprevzal osobnú zodpovednosť.

Zuzana Števulová v doplňujúcej reakcii ocenila, že premiér po dlhom čase prišiel na hodinu otázok, avšak vytkla mu, že namiesto priamych odpovedí ponúka len pohľad do svojho špecifického myslenia a pripravuje si úderné videá na sociálne siete. Upozornila ho, že úlohou premiéra je odpovedať poslancovi.

Opätovne poukázala na prijatú novelu Trestného zákona, ktorá plošne znížila tresty za korupciu a daňové podvody, čo viedlo k zastaveniu mnohých vyšetrovaní. Tieto kroky slovenskej vlády dlhodobo kritizuje Európska prokuratúra, Európsky parlament aj Európska komisia, pričom krajine stále reálne hrozí konanie.

Poslankyňa pripomenula aj ohrozenie nezávislého fungovania Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Vláda podľa nej ustúpila až po priamej hrozbe odobratia finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti, no systémové riziká pre právny štát na Slovensku pretrvávajú aj naďalej.

Predsedajúci schôdze napokon prerušil poslankyňu z dôvodu uplynutia časového limitu určeného na položenie otázky. V záverečnom slove odmietol opozičné moralizovanie o spôsobe odpovedania a zdôraznil, že reakcia predsedu vlády bola plne adekvátna a v priamom súlade s útočným charakterom položenej otázky.