Premiér otvoril tému protestov z roku 2018 a hovoril o zahraničných vplyvoch

V slovenskom parlamente zazneli ďalšie ostré politické vyjadrenia, tentoraz na tému iniciatívy Za slušné Slovensko a protestov, ktoré nasledovali po udalostiach z roku 2018. Premiér počas parlamentnej rozpravy reagoval na otázku poslankyne týkajúcu sa opätovnej aktivizácie občianskej iniciatívy po niekoľkých rokoch.

Predseda vlády sa rozhodol neodpovedať vlastným komentárom, ale namiesto toho prečítal rozsiahly citát človeka, ktorého označil za regionálneho organizátora protestov Za slušné Slovensko. Tvrdil, že ide o osobu, ktorá bola priamo prítomná pri organizovaní protestov a mala detailný prehľad o fungovaní celej iniciatívy.

Premiér uviedol meno Romana Mancela, ktorého označil za bývalého regionálneho organizátora protestov. Následne začal čítať sériu výrokov, ktoré mali podľa jeho slov dokazovať, že protestné hnutie bolo ovplyvňované zahraničnými organizáciami a profesionálnymi aktivistami.

Podľa citovaných slov mal byť jednou z verejných tvárí protestov Juraj Šeliga, ktorého premiér označil za „postavičku“, od ktorej sa pôvodne neočakávalo nič viac než podpora určitých politických subjektov. V prejave zaznelo, že situácia sa zmenila po eskalácii protestov, keď mali do organizácie vstúpiť profesionáli z oblasti občianskeho sektora.

Premiér následne spomenul mená Karolíny Mikovej a Dušana Ondrušeka z organizácie PDCS – Partners for Democratic Change Slovakia. Podľa citovaných tvrdení mali títo ľudia zohrávať významnú úlohu pri riadení a stabilizovaní protestného hnutia.

V prejave zazneli aj tvrdenia o údajných zahraničných vplyvoch a prepojeniach na organizácie financované zo Spojených štátov. Premiér čítal citáty, podľa ktorých mali byť protesty súčasťou širšieho modelu občianskych mobilizácií známych z iných krajín sveta.

Citované pasáže hovorili o takzvaných „farebných revolúciách“ a o organizáciách, ktoré sa podľa autora výrokov podieľali na demokratických zmenách v krajinách ako Srbsko, Tunisko či Egypt. Podľa premiéra boli tieto tvrdenia súčasťou svedectva človeka, ktorý mal byť priamo zapojený do organizácie protestov na Slovensku.

Osobitnú pozornosť venoval predseda vlády organizácii PDCS. V prejave zaznelo, že ide o slovenskú pobočku širšej medzinárodnej siete zameranej na riešenie konfliktov a podporu demokratických procesov.

Premiér zároveň citoval pasáže, podľa ktorých mali byť organizátori protestov školení odborníkmi na psychológiu a verejnú mobilizáciu. Tieto tvrdenia sprevádzali odkazy na protestné hnutia v rôznych častiach sveta.

Počas svojho vystúpenia predseda vlády naznačil, že protesty z roku 2018 neboli spontánnym občianskym prejavom, ale podľa jeho názoru išlo o koordinovaný scenár podporovaný zahraničnými štruktúrami.

V ďalšej časti prejavu zazneli aj mená viacerých verejne známych osobností. Premiér citoval tvrdenia o údajnom prepojení medzi médiami, mimovládnymi organizáciami, politickými stranami a prezidentskou kanceláriou.

Medzi spomenutými menami boli novinár Martin M. Šimečka, bývalý splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Filip Vagač, politička Zuzana Števulová či Juraj Rizman, partner bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej.

Premiér tiež spomenul, že podľa citovaných tvrdení existovala skupina takzvaných „múdrych hláv“, ktorá mala vytvárať prepojenia medzi mimovládnym sektorom, médiami a politickými subjektmi.

Záverečná časť prejavu obsahovala ostrý politický odkaz smerom k predstaviteľom progresívneho politického spektra. Premiér naznačil, že scenár protestov bol podľa neho pripravovaný v zahraničí a že dnešné opozičné subjekty majú na tieto udalosti nadväzovať.

Jeho vyjadrenia vyvolali okamžité reakcie v rokovacej sále. Koaliční poslanci prejav podporili potleskom, zatiaľ čo opozícia označila podobné tvrdenia za nepodložené a nebezpečné.

Predstavitelia opozície dlhodobo odmietajú tvrdenia o zahraničnom riadení protestov z roku 2018. Tvrdia, že demonštrácie vznikli ako spontánna reakcia verejnosti na spoločenskú a politickú situáciu v krajine po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Iniciatíva Za slušné Slovensko bola v tom období jedným z hlavných organizátorov masových protestov po celom Slovensku. Demonštrácie patrili medzi najväčšie občianske zhromaždenia od roku 1989 a výrazne ovplyvnili politický vývoj v krajine.

Politológovia upozorňujú, že téma zahraničných vplyvov a mimovládnych organizácií sa v slovenskej politike pravidelne vracia najmä v období silnej polarizácie spoločnosti. Podobné argumenty využívajú viaceré politické strany na mobilizáciu svojich voličov.

Kritici premiéra tvrdia, že podobné vystúpenia môžu ešte viac prehlbovať napätie v spoločnosti a vytvárať nedôveru voči občianskym organizáciám a nezávislým médiám. Naopak jeho podporovatelia hovoria o potrebe otvárať otázky zahraničného financovania a politického vplyvu mimovládneho sektora.

Odborníci zároveň upozorňujú, že otázka financovania mimovládnych organizácií a ich prepojenia na medzinárodné siete nie je iba slovenskou témou. Podobné debaty prebiehajú aj v ďalších krajinách strednej Európy.

Premiérovo vystúpenie prichádza v období rastúceho politického napätia a pokračujúcich sporov medzi vládou a opozíciou. Verejná diskusia je čoraz ostrejšia a jednotlivé strany využívajú historické udalosti aj staršie konflikty na posilnenie svojich politických pozícií.

Analytici upozorňujú, že návrat tém spojených s protestmi z roku 2018 môže byť súčasťou širšieho politického boja o interpretáciu nedávnej histórie Slovenska. Každá zo strán sa snaží presvedčiť verejnosť o vlastnom pohľade na udalosti, ktoré výrazne zmenili slovenskú politiku.

Diskusia o úlohe občianskych iniciatív, mimovládnych organizácií a zahraničných partnerov tak pravdepodobne zostane jednou z najvýraznejších tém slovenskej politiky aj v nasledujúcich mesiacoch.