Robert Fico odmietol plán Berlína pre Ukrajinu a varoval pred rizikom tretej svetovej vojny

Slovenský premiér Robert Fico vystúpil s rozsiahlym politickým prejavom, v ktorom sa venoval budúcnosti Európskej únie, vojne na Ukrajine, vnútropolitickým sporom na Slovensku aj napätiu vo vládnej koalícii. Jeho slová okamžite vyvolali silné reakcie doma aj v zahraničí, najmä po ostrej kritike návrhu nemeckého kancelára Friedrich Merz na privilegované postavenie Ukrajiny v Európskej únii.

Premiér otvoril svoj prejav neformálnym komentárom k športu a vzťahom medzi Slovákmi a Čechmi, no veľmi rýchlo prešiel k európskej politike. Tvrdil, že Európa sa dostáva do nebezpečného obdobia ideologických rozhodnutí a že zdravý rozum postupne ustupuje politickému tlaku.

Fico upozornil najmä na návrh Berlína, podľa ktorého by Ukrajina mohla získať špeciálny štatút pridruženého člena Európskej únie. Takéto členstvo by Kyjevu umožnilo zúčastňovať sa rokovaní Európskej rady, Európskej komisie či Európskeho parlamentu, aj keď bez hlasovacích práv.

Podľa slovenského premiéra ide o mimoriadne nebezpečný precedens. Tvrdí, že Ukrajina v súčasnosti nespĺňa podmienky na vstup do únie a že urýchľovanie jej integrácie môže destabilizovať Balkán aj samotnú Európsku úniu.

Fico sa pýtal, čo by mali povedať krajiny ako Srbsko, Čierna Hora alebo Albánsko, ktoré podľa neho roky plnia požiadavky Bruselu a realizujú bolestivé reformy výmenou za prísľub budúceho členstva. Varoval, že ak by bola Ukrajina uprednostnená, mohlo by to vyvolať vážne politické napätie v celom regióne západného Balkánu.

Zdôraznil, že Slovensko podľa neho musí prioritne podporovať integračný proces balkánskych krajín. Zároveň zopakoval, že Ukrajina môže byť raz členom Európskej únie, no podľa jeho názoru ide o otázku mnohých rokov, nie najbližších mesiacov.

Premiér zároveň naznačil, že návrh nemeckého kancelára môže súvisieť s možnými mierovými rokovaniami medzi Ukrajinou a Ruskom. Podľa Fica by privilegované postavenie Ukrajiny mohlo byť súčasťou širšieho diplomatického balíka, ktorého cieľom by bolo prinútiť Kyjev k rokovaniam.

Ak by to tak bolo, návrh podľa neho získava úplne iný význam. Slovenský premiér však tvrdí, že zatiaľ nikto neodpovedal na základné otázky o tom, čo by Európska únia za takéto výhody získala a aké dôsledky by to malo pre ostatné kandidátske krajiny.

Veľkú časť prejavu venoval aj vojne na Ukrajine a riziku ďalšej eskalácie konfliktu. Fico opakovane vyzval na obnovenie dialógu medzi veľmocami a zdôraznil, že bez komunikácie môže dôjsť k nebezpečnej provokácii.

Najsilnejšiu reakciu vyvolali jeho slová o dronoch a možnom vypuknutí širšieho vojenského konfliktu. Premiér uviedol, že jediný zablúdený dron môže spôsobiť tretiu svetovú vojnu. Tvrdil, že v poslednom období pribúda incidentov súvisiacich s dronmi a že Európa nesmie podceňovať riziko neúmyselnej provokácie.

Podľa Fica sa v Európskej únii objavujú politici, ktorí si neuvedomujú hodnotu mieru. Vyhlásil, že po viac ako osemdesiatich rokoch mieru v Európe sa časť politických elít správa nezodpovedne a ignoruje možné následky ďalšej eskalácie vojny.

Premiér zároveň zopakoval, že Slovensko musí viesť dialóg s oboma stranami konfliktu. Obhajoval svoje kontakty s ruskou stranou a tvrdil, že viacerí európski partneri ho po súkromných rozhovoroch žiadajú o informácie z rokovaní s Moskvou, hoci ho verejne kritizujú.

Vo svojom prejave sa následne presunul k domácim témam. Kritizoval slovenské médiá a opozíciu za to, že podľa neho vytvárajú obraz Slovenska ako krajiny v kríze. Tvrdil, že opozícia ignoruje pozitívne ekonomické ukazovatele, ako sú nízka nezamestnanosť, stabilizovaná inflácia alebo regulované ceny energií.

Fico uviedol, že Slovensko patrí medzi najbezpečnejšie krajiny sveta a že životná úroveň obyvateľstva rastie. Poukázal aj na plné obchodné centrá a vysoký záujem o dovolenky ako dôkaz toho, že situácia v krajine podľa neho nie je taká katastrofálna, ako tvrdia kritici vlády.

Ostré slová smerovali aj voči opozícii a médiám v súvislosti s výstavbou vojenskej nemocnice v Prešove. Premiér priznal technické problémy na stavbe, no zároveň obvinil opozíciu z toho, že si želá zlyhanie projektu len preto, aby poškodila vládu.

Zdôraznil, že jeho kabinet realizuje rozsiahle investície do zdravotníctva a infraštruktúry. Pripomenul aj obdobie vlád po roku 2020, ktoré označil za čas chaosu, zlého manažmentu pandémie a zhoršenia verejných financií.

Jednou z najdôležitejších vnútropolitických tém prejavu bola situácia okolo ministra životného prostredia Tomáš Taraba. Predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko navrhol jeho odvolanie, čo okamžite vyvolalo špekulácie o možnej rekonštrukcii vlády.

Fico však odmietol tvrdenia, že pripravuje zásadné zmeny vo vláde. Vyhlásil, že jeho prioritou je zachovanie funkčnej koaličnej väčšiny a schválenie štátneho rozpočtu na rok 2027.

Premiér zároveň dal jasne najavo, že si Tarabu váži a považuje ho za dôležitého člena kabinetu. Osobitne vyzdvihol jeho úlohu pri projekte obnovenia výroby hliníka v Žiari nad Hronom, ktorý označil za strategický projekt pre slovenský priemysel.

Fico upozornil, že odvolanie ministra z čisto straníckych dôvodov by mohlo destabilizovať koalíciu a ohroziť vládnu väčšinu v parlamente. Pripomenul, že už v minulosti musel riešiť konflikty medzi koaličnými partnermi, aby zabezpečil stabilitu vlády.

V prejave sa dotkol aj otázky Národnej banky Slovenska a budúcnosti jej guvernéra Peter Kažimír. Naznačil, že v prípade potvrdenia odsudzujúceho rozsudku v odvolacom konaní si nevie predstaviť jeho opätovné pôsobenie vo funkcii.

Premiér zároveň odmietol špekulácie, že minister financií Ladislav Kamenický plánuje odchod do vedenia centrálnej banky. Podľa Fica musí minister momentálne zostať vo vláde a pripraviť rozpočet na ďalšie obdobie.

Záver prejavu patril kritike víkendových politických diskusií v televíziách. Fico tvrdí, že takéto relácie zvyšujú napätie v spoločnosti a deformujú verejnú debatu. Navrhol, aby sa politické diskusie presunuli na pracovné dni.

Celý prejav slovenského premiéra opäť ukázal výrazné rozdiely medzi Bratislavou a časťou európskych partnerov v otázkach vojny na Ukrajine, budúcnosti Európskej únie aj vnútropolitického smerovania Slovenska.

Vyjadrenia o možnej tretej svetovej vojne, kritika Berlína a Bruselu, ale aj otvorený spor vo vládnej koalícii naznačujú, že slovenská politika vstupuje do ďalšieho obdobia silného napätia a konfliktov, ktoré môžu mať dosah nielen na domácu scénu, ale aj na postavenie Slovenska v rámci Európskej únie.