Spor o uznávanie manželstiev rovnakého pohlavia: Hlas podporí sprísnenie pravidiel, Gröhling upozorňuje na európske záväzky

Diskusia o uznávaní manželstiev osôb rovnakého pohlavia sa opäť dostala do centra politickej pozornosti. V televíznej debate sa stretli minister práce a podpredseda strany Erik Tomáš a predseda strany Branislav Gröhling, pričom témou boli nielen otázky rodinnej politiky, ale aj vzťah slovenského práva k právu Európskej únie.

Debata sa začala pomerne nenápadne otázkou o novej legislatíve, ktorá umožňuje poslancom, ministrom a prezidentovi vykonávať civilné sobáše. Doteraz túto právomoc mali predovšetkým starostovia, primátori a poslanci samospráv.

Tomáš priznal, že nejde o tému, ktorú by považoval za prioritnú. Zdôraznil, že ako minister práce by radšej diskutoval o ekonomických a sociálnych otázkach, ktoré podľa neho bezprostredne ovplyvňujú život občanov.

Podľa ministra súčasná ekonomická situácia vyžaduje sústredenie na zamestnanosť, rast príjmov a sociálnu stabilitu, nie na symbolické legislatívne úpravy týkajúce sa sobášov verejných funkcionárov.

 

 

Na fotografiách: Minister práce Erik Tomáš počas verejných vystúpení. Zdroj: verejne dostupné tlačové fotografie.

Predseda SaS naopak využil príležitosť na kritiku vládnej koalície. Argumentoval, že parlament venuje značnú časť času témam, ktoré podľa neho neprinášajú riešenia každodenných problémov obyvateľov.

Gröhling poukazoval najmä na rast životných nákladov, ceny potravín a pohonných hmôt. Tvrdil, že občania očakávajú od vlády predovšetkým opatrenia zlepšujúce ekonomickú situáciu.

Tomáš na tieto výhrady reagoval sériou ekonomických ukazovateľov. Zdôraznil, že Slovensko sa podľa neho opäť približuje k historicky nízkej nezamestnanosti.

Minister zároveň argumentoval rastom reálnych miezd a poklesom inflácie v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Podľa jeho slov súčasná vláda prevzala krajinu v čase výrazne vyššieho zdražovania.

Ekonomická polemika sa však postupne presunula k hlavnej téme relácie – uznávaniu manželstiev uzatvorených v zahraničí pármi rovnakého pohlavia.

Impulzom sa stali rastúce žiadosti o zápis takýchto zväzkov do slovenských matrík a následné politické diskusie o potrebe legislatívneho spresnenia postupu úradov.

 

 

Na fotografiách: Rokovanie Národnej rady SR, kde sa pravidelne diskutuje o spoločenských a ústavných otázkach. Zdroj: verejne dostupné fotografie parlamentu.

Tomáš v tejto otázke prezentoval jednoznačný postoj strany Hlas – sociálna demokracia. Vyhlásil, že jeho strana podporí prijatie vykonávacieho predpisu k ústave, ktorý má podľa predstáv koalície spresniť postup matrík.

Minister pripomenul, že slovenská ústava definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy. Práve tento článok označil za základný argument pre odmietanie uznávania homosexuálnych manželstiev v podobe, ktorá by podľa neho odporovala ústavnej definícii.

Tomáš zároveň poukázal na ustanovenia týkajúce sa ochrany národnej identity a vzťahu medzi slovenským a európskym právom. Tvrdí, že Slovensko má právo zachovať vlastnú definíciu manželstva.

Podľa ministra by pripravovaný vykonávací predpis mal zabrániť tomu, aby matriky registrovali zahraničné manželstvá osôb rovnakého pohlavia spôsobom, ktorý by bol interpretovaný ako uznanie manželstva podľa slovenského práva.

Vyjadrenia predstaviteľa Hlasu naznačujú pokračovanie konzervatívnej línie vládnej koalície v kultúrno-etických otázkach.

Na opačnej strane politického spektra zaznela argumentácia založená na rozhodnutiach európskych súdov a na pravidlách voľného pohybu osôb v rámci Európskej únie.

Gröhling upozornil, že podľa jeho výkladu európske právo nevyžaduje od členských štátov meniť vlastnú definíciu manželstva.

Zdôraznil však rozdiel medzi definovaním manželstva a administratívnym uznaním existencie právneho vzťahu uzatvoreného v inom členskom štáte.

 

 

 

Na fotografiách: Predseda SaS Branislav Gröhling počas politických vystúpení. Zdroj: verejne dostupné tlačové fotografie.

Predseda SaS argumentoval, že evidenčný zápis nemusí automaticky znamenať zmenu slovenského rodinného práva ani vytvorenie nového typu manželstva.

Ako príklad uviedol rozhodnutia európskych súdnych orgánov a prax niektorých členských štátov, ktoré uznávajú existenciu zahraničných zväzkov bez toho, aby menili vlastné ústavné definície manželstva.

Počas diskusie spomenul aj prípad Poľska, ktoré podľa jeho interpretácie pristúpilo k evidenčnému riešeniu bez zavedenia registrovaných partnerstiev alebo manželstiev osôb rovnakého pohlavia vo vnútroštátnom práve.

Podľa Gröhlinga ide predovšetkým o technickú otázku súvisiacu s právnym postavením občanov pri pohybe medzi členskými štátmi Európskej únie.

Významnou časťou jeho argumentácie bolo porovnanie s rozdielnymi modelmi civilných a cirkevných sobášov v jednotlivých krajinách Európy.

Tvrdil, že Európska únia funguje na princípe vzájomného uznávania určitých právnych skutočností, aj keď jednotlivé štáty používajú odlišné právne modely.

Diskusia tak otvorila širšiu otázku vzťahu medzi národnou suverenitou a európskymi záväzkami.

Pre vládnu koalíciu ide predovšetkým o ochranu ústavnej definície manželstva a zachovanie súčasného modelu rodinného práva.

Pre opozičnú stranu SaS je naopak dôležité rozlišovať medzi samotnou definíciou manželstva a administratívnym uznávaním právnych vzťahov vzniknutých v zahraničí.

 

 

 

 

 

 

Na fotografiách: Európske inštitúcie, ktorých rozhodnutia ovplyvňujú právne prostredie členských štátov. Zdroj: verejne dostupné agentúrne fotografie.

Politicky citlivá téma zároveň ukazuje rozdielne prístupy slovenských strán k otázkam kultúrnej politiky. Zatiaľ čo Hlas sa snaží zdôrazňovať konzervatívny výklad ústavných ustanovení, liberálnejšie orientované subjekty upozorňujú na praktické dôsledky európskeho práva.

Debata zároveň naznačila, že pripravovaný vykonávací predpis môže byť jednou z významných legislatívnych tém nasledujúcich mesiacov.

Nie je pritom isté, či prípadné nové pravidlá nebudú predmetom ďalších právnych sporov alebo posudzovania zo strany domácich a európskych súdnych inštitúcií.

Z pohľadu vládnej koalície ide o snahu odstrániť nejasnosti pri postupe matrík a potvrdiť výklad ústavy, ktorý presadzuje kabinet premiéra Robert Fico.

Opozícia naopak upozorňuje, že Slovensko musí pri tvorbe legislatívy zohľadňovať aj svoje medzinárodné a európske záväzky.

Výsledok tejto diskusie preto nebude mať význam iba pre rodinné právo. Môže sa stať aj ďalším testom vzťahu medzi národnou legislatívou a právnym rámcom Európskej únie.

V súčasnosti je zrejmé len to, že téma uznávania zahraničných zväzkov osôb rovnakého pohlavia zostáva jednou z najvýraznejších spoločenských a politických otázok, na ktorej sa budú jednotlivé strany aj naďalej výrazne odlišovať.